Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom je pre mnohé rodiny symbolom Štedrého večera. Taký starý, ako vyzerá, však nie je. Ryba ako hlavný chod štedrej večere nie je starý zvyk, vyprážaný kapor sa na Slovensku udomácnil až v 20. storočí. Prešli sme, čo o štedrovečernom stole hovoria etnológovia a prieskumy.
| Kedy | Čo bolo na štedrovečernom stole | Podľa koho |
|---|---|---|
| Okolo roku 1924, dedina | Kapustová, hubová, mliečna alebo fazuľová polievka, bobáľky s makom, kaše, varená alebo pečená ryba, oblátky | etnologička Katarína Nádaská |
| Okolo roku 1924, mesto | Navyše vianočky, bábovky, grilážky, medvedie labky | Katarína Nádaská |
| Medzi vojnami | Vyprážaný kapor sa naplno udomácňuje | etnologička Marta Botiková |
| Po druhej svetovej vojne | Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa stáva povinným chodom | Katarína Nádaská |
| 2023 | Najobľúbenejšie sú kapustnica, zemiakový šalát a kapor | prieskum 2muse pre Billu |
1. Jedli naši predkovia na Štedrý večer kapra?
Väčšinou nie. Chov kaprov u nás nebol rozvinutý a vyprážaný kapor sa naplno udomácnil až v medzivojnovom Československu, vysvetľuje Marta Botiková z Katedry etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Ryba pritom do štedrej večere zapadla ako zrozumiteľný symbol kresťanstva. Povinným chodom spolu so zemiakovým šalátom sa stal až po druhej svetovej vojne, hovorí etnologička Katarína Nádaská. Na Štedrý deň sa postilo a mäso sa jedlo až od 25. decembra.
Kapra nemusíte len vyprážať. Skúste kapra na čierno so slivkovou omáčkou, ktorý sa podľa denníka Právo v Česku na Vianoce varil už v 19. storočí, alebo kapra s kyslou kapustou a sušenými slivkami.
2. Čo bolo na stole namiesto kapra?
Tradičná štedrá večera sa podľa Marty Botikovej začínala kyslou polievkou, najčastejšie kapustovou alebo šošovicovou. Na Žitnom ostrove to bola rybacia polievka. Potom prišli múčne jedlá: opekance, pupáčky či bobáľky. Pred sto rokmi sa na dedinách podľa Kataríny Nádaskej varila aj hubová, mliečna alebo fazuľová polievka a jedli sa bobáľky s makom, ryža, kaše a varená alebo pečená ryba. Na východe Slovenska nechýbali pirohy, sladké s lekvárom alebo slané so zemiakmi.
Slanú verziu opekancov nájdete v recepte opekance s bryndzou, hubovú klasiku v recepte na vianočnú hríbovicu.
3. Prečo jeme oblátky s medom a cesnakom?
Oblátky s medom a cesnakom sú vo väčšine rodín tradičným predjedlom. Každá zložka má svoj význam: med symbolizuje sladkosť a dobrotu života, cesnak má chrániť pred zlom a chorobami. Mama alebo gazdiná zvykla urobiť medom krížik na čelo každému pri stole. Samotná oblátka symbolizuje hostiu a každodenný chlieb. Pred jedlom sa najstarší člen rodiny tradične pomodlil, v nenáboženských rodinách predniesol vinš. Oblátky si môžete upiecť aj doma, pozrite si recept na vianočné oblátky.
4. Prečo práve kapustnica?
Kyslá polievka, najčastejšie kapustová, patrila k štedrej večeri skôr ako kapor. Kapustnica je podľa prieskumov aj dnes najobľúbenejším vianočným jedlom Slovákov. V prieskume agentúry 2muse pre Billu z roku 2020 ju za najobľúbenejšie vianočné jedlo označila tretina ľudí, zemiakový šalát každý piaty, kapra 15 % a inú rybu ďalších 15 %. V prieskume z roku 2023 bola kapustnica opäť prvá, pred zemiakovým šalátom a kaprom. Koľko stojí kapustnica, kapor a šalát pre štyroch pri dnešných akciových cenách, sme spočítali v článku Štedrá večera 2026: kapustnica a kapor za 22 €.
5. Mala štedrá večera naozaj 12 chodov?
Podľa Kataríny Nádaskej mala štedrá večera kedysi aj dvanásť chodov. Na východe Slovenska sa podľa tradície podávalo až dvanásť jedál. Išlo však o pôstne jedlá: polievky z kapusty, strukovín či húb, múčne jedlá, kaše a sušené ovocie, ktoré sa podľa Nádaskej podávalo ako posledný chod.
6. Odkedy sa pečú vianočky a medovníky?
Medovníky sa na dedinách piekli od začiatku adventu a vešali sa aj na stromček. Na dedinách sa ďalej piekli makovníky, tvarohovníky a orechovníky, v mestách vianočky, bábovky, grilážky a medvedie labky. Vianočka, bábovka, štrúdľa a zákusky sa podľa Kataríny Nádaskej rozšírili z miest na dediny až po druhej svetovej vojne. Recepty nájdete na FoodHacku: tradičná vianočka, tradičný orechovník či babičkin kysnutý makovník.
7. Čo sa dávalo pod obrus?
Pred sto rokmi sa na dedinách dávalo pod obrus obilie, v mestách šupiny z kapra alebo peniaze. Na východe Slovenska rodina po večeri spávala na slame na pamiatku narodenia Krista v maštaľke. A namiesto stromčeka bol ešte zhruba do polovice 20. storočia symbolom Vianoc betlehem. Stromček sa na dedinách začal objavovať až začiatkom 20. storočia, v šľachtických a meštianskych rodinách už v 19. storočí.
Ako naplánovať štedrú večeru s FoodHackom
Kapra, kyslú kapustu, sušené huby a ďalšie suroviny hľadajte v Zľavách, kde je počas Vianoc celý vianočný nákup pokope. Recepty na štedrovečerné jedlá nájdete v Receptoch aj s cenou surovín z aktuálnych letákov. V jedálničku si naplánujete sviatky aj s nákupným zoznamom.